Bol postavený v roku 1318 v ligúrskom gotickom štýle na základoch existujúcej budovy z 11. storočia. Je situovaný na skalnom výbežku, dominantou je 40 m vysoká zvonica so špicatou kopulou. Pozostáva z troch lodí, v 16. a 17. storočí bol prestavaný.
Podľa tardície, na mieste kde stojí kostol dnes, bola nájdená drevená skrinka s kosťami prstu Sv. Margaréty. Na počesť toho sa miestni obyvatelia rozhodli vybudovať kostol - avšak na inom mieste ako bola nájdená vzácna relikvia – v časti zvanej Isolotto. Silná búrka ho zničila a relikvia sa stratila. Po čase bola znovu objavená na pôvodnom mieste, a tentoraz obyvatelia vystavali kostol na mieste, ktorý indikoval nález.