Prvá zmienka o kaplnke pochádza z roku 1335, aj keď podľa dávnej povesti už v 8. storočí na mieste dnešnej kaplnky stála iná sakrálna stavba. Bola niekoľkokrát prestavaná, významnejšie rekonštrukcie pochádzajú z rokov 1740 a 1847. Do dnešných čias sa zachovala ako prízemná trojloďová stavba. Interiéru dominuje freska z 18. storočia (autor Battaglia). Legenda hovorí, že byzantská ikona, miestnymi obyvateľmi veľmi uctievaná, bola počas výbojov kráľa Rotariho a invázie Longobardov uchránená zakopaním do zeme. Na mieste, kde bola nájdená, vytryskol v danom momente prameň vody a z vďaky bol postavený kostol.